Môj prvý triatlon: Triatlon pre všetkých Rusovce 2016, šprint 750m/20km/5km

Autor: Dag Ulehla | 11.10.2016 o 15:19 | Karma článku: 2,97 | Prečítané:  258x

Krátky príbeh o tom ako prisľúbiť účasť na svojom prvom triatlone, keď ani netušíte že sa vám vôbec chce zúčastniť.

1. Draždiak, 22.7., 6:45 ráno

stojím po členky vo vode, ja ktorý používam vodu nanajvýš na kúpanie, trasúc sa od chladu a rozhliadajúc sa po vodnej hladine. Nič vábne. Veď ako by to aj mohlo byť, keď naposledy som v takú rannú dobu stál vo vode hádam pred desiatimi rokmi na chorvátskom pobreží a s drobnými rozdielmi: teplota vzduchu 33C a vody tak 27.

"Dago, choď sa rozplávať" vráti ma do reality hlas nášho plaveckého trénera Ondra.

"Asi myslí také niečo ako rozklusať sa pred behom", napadne ma. Pozriem po brehu doľava, doprava a zmeriavam vzdialenosť očami aká vzdialenosť by bola vhodná na rozplávanie.

Ondrej asi zo zadu vidí moje rozpaky a divné pohyby hlavou, tak mi pomôže:

"Na druhú stranu a nazad"

Zdvihnem zrak k druhému brehu, hodne, ale skutočne hodne ďaleko vzdialenému "Na druhú stranu?????", vyletí mi obočie hore "Aha, no jasne!" Odpovedám a zmätený idem do vody v ústrety svojmu osudu. Cestou mi napadá "odkiaľ ten Ondej vie že to zvládnem??? Žeby bol veštec????" Plávam kraul, prsia, lapám po kyslíku ktorého je na hladine nejako veľmi málo (určite menej ako deklarovaných 21%), oddychujem na chrbte, keď sa mi zdá že už nastáva moja posledná chvíľka. Trápenie trvá aj 15 minút kým sa k druhému brehu konečne priblížim a môžem sa dotknúť dna. Na druhej strane sú jedine labute, ktoré si ma so záujmom obzerajú. Také plávajúce drevo tak skoro ráno určite nevideli, ale ku cti im parí že aspoň držia zobáky za zubmi. Moja prvá šírka bol boj o život, no doslova. Ale vyhral som ho. Vytĺkol som sa z tej vody až k brehu!!!

Ondrej, vysmiaty ako lečo, ma privíta slovami "Dago, je to dobré. Skús sa tak nebiť s tou vodou, plávaj voľnejšie. Chvíľu vydýchaj a daj si malý trojuholník."

"Malý trojuholník?" otočím sa chrbtom k brehu a premeriavam už odvážnejšiu vzdialenosť pri brehu, kde ten trojuholník odplávam.

"Dago, to je nazad cez Draždiak k elektrickému stĺpu, kde si bol, potom doľava k tej pláži s loďkami a naspäť ku mne. Na brehu si vždy oddýchneš. To by si mal stihnúť do ôsmej a máš koniec." A aby mi dodal odvahy pridá "Veľký trojuholník je taký že najdlhšia strana je po dĺžke Draždiaka."

"Po dĺžke, trojuholník? Aha" Skáčem rýchlo do vody, aby ho nenapadli nejaké hlúposti, vyššie méty, naplno využitý tréning, alebo čo já viem čo všetko.

2. Ako som sa dostal k triatlonu

K účasti na triatlone sa dá prísť určite rôznym spôsobom. Myslím že mne bol dožičený skutočne originálny. Čím viac nad tým rozmýšľam, tak tým viac verím svojej vlastnej konšpiračnej verzii, v ktorej hlavné husle hrajú Peter Krivoš s Janom Roziakom a Andrejkou Walterovie. Vidím to asi takto:

Peter Krivoško ma presvedčil že mám na trail Štefánika (144km) a na oplátku mi prisľúbil robiť pacera s Janom a Zuzkou, ktorá je v tomto príbehu evidentne nevinne. Ja samozrejme z vďaky že ma odnesú do cieľa a súhlasím celý vymäknutý s účasťou na triatlone. Však trénovať v 3NT iba na maratóny je riadna úchylka, to je jasné.

A pretože Janoslav ma nevie presvedčiť na triatlon, veď kto by mu už naletel na také hlúposti, tak nastúpi zo zálohy líštička - kmotrička so zamatovým hláskom sa dopytujúc:

"Dago a prečo vlastne nechceš ísť na ten triatlon?"

"Pretože nevidím jediný dôvod prečo by som sa mal pechoriť v troch športoch. Stačí mi jeden!!!"

"Veď to hej, len som myslela že taký výborný doják ako zo Štefánika, by si mohol aj napísať o triatlone"

Neveriac vlastným ušiam počujem ako zo mňa vypadne "Tak to by mohol byť dôvod."

No a je vymaľované, do kelu aj s líštičkami - kmotričkami!!!!!!! Stačili jej dve vety!!!!!!! Tak Jano, na ňu nemáš, aj keď si fakt turbo-man.

3. Príprava na triatlon

Keď som už prisľúbil účasť, tak prípravu som poňal nasledovne:

Plávanie - zaradil som ho dvakrát týždenne na Draždiaku. Dva mesiace bol čas do triatlonu. Dovtedy by som sa chcel naučiť preplávať kraulom 750m v kuse, čo sa aj podarilo. Ostatok nechávam na zimné plávanie na Pasienkoch. Ale jedno veľké pozitívom za plávania začínam pociťovať na sebe. Prestávajú ma bolieť achilovky a aj celé telo začínam mať pružnejšie.

Beh - som bežec, takže prípravu na beh som neriešil. Tempo pod 5min som považoval za OK a koniec.

Bicykel - tak to už je iné. Oprášil a vyleštil som svoj starý galuskový favoritík (to nie je značka auta, ale za socíku jediný dostateľný pretekársky bicykel, ktorý sa pri troche šťastia dal kúpiť). Trénoval som na ňom iba párkrát na hrádzi pri Dunaji cestou na FTVŠ. Desinku som dával do 20 minút a to mi stačilo.

4. Posledné dni pred triatlonom

Každú činnosť som sa snažil dopredu premyslieť do detailov, myslím tým činnosť v depe, pretože to je pre mňa nové. Samotný pretek, čo už vymyslím, však hej? Jedine pri plávaní pôjdem na neutopenie a ostatok naplno s postupným zvyšovaním tempa.

Deň pred pretekom, v piatok večer som sa zastavil registrácii a vysvetlení trate. Tam som sa dozvedel pre mňa rôzne novinky. Napríklad štartovné číslo, teda čísla. Čip budem mať celý pretek na nohe, ale jedno štartové číslo je na bicykel, dve na helmu a jedno na pripevnenie na pás po vyplávaní. Kam dať číslo na bicykel som vedel iba vďaka tomu že som si všimol na tréningoch že pod sedadlom vial niektorým nejaký papierik, či čo. Aha číslo!!!!!! YES!!!!  Kam s číslom na helmu som zistil cez google!!!! :-)

Ešte na okraj pre poverčivých: 3suit mám požičaný od Jana, pás na číslo o Andrejky a neoprén od môjho švagra. Takže, ak nevesta pre šťastné manželstvo musí mať na sebe aspoň jednu vec požičanú, tak ja mám hneď tri. Ako to spolu súvisí? Netuším. Ale najdôležitejšiu vec pre šťastie na preteku som aj tak zabudol. Mincu pre Charóna. Našťastie som mal také šťastie že si toho nik z povolaných nevšimol.

5. Sobota - do začiatku triatlonu

Od rána som sa motal doma tak úspešne, že som nakoniec z domu vyštartoval až o 13:00. Cesta na bicykli po prázdnej hrádzi bola veľmi príjemná. Bol to výborný nápad auto nechať doma. Za pol hodinku som prišiel k rusoveckému jazeru. Chvíľu mi trvalo kým som našiel kde majú 3NTáci zložený hlavný stan. Kým som ho našiel tak stretávam Katku Bakovú, ktorá ma ohúri otázkou.

"Dag, kde je ten hotel v ktorom je registrácia? Vieš nestíham...."

V hlave mám z nej požiadavky chaos ...... tak hodinu a pol pred štartom sa naháňa po registrácii a chce ísť do hotela o ktorom ani nevie kde sa nachádza, veď to fyzicky nestihne ........ dá sa vôbec teraz registrovať? ........ niečo sa mi marí že malo by sa dať ...... "Eeee, veď dnes sa dá registrovať iba tu v stane, aj keď musíme pohľadať kde. Ale na hotel by som určite nešiel". Po chvíli nájdeme registračný stan a ja si idem sadnúť k 3NT. Počasie Je také výborné že už iba hojdacia sieť chýba. Skoro bezvetrie, slniečko tak 22°C ............ a to je 15ty september!!!!!

Štart sa posúva o 3/4 hodiny, čo vôbec nevadí. S pohodou sledujem vravu okolo seba. Neskutočné množstvo detí, mládeže, stáreže ktorých je pomenej. Každý niečo rieši, hľadá, zisťuje čo doma zabudol, ukladá, triedi, prekladá veci na kôpky, hromádky a tie zas pripravuje na depo. Viem že to pre triatlonistov nie je nič zaujímavé na pozorovanie, ale mňa úplne pohlcuje tá facinujúca atmosféra pretekov.

Osobitná kapitola je Michal Varga, riaditeľ pretekov. Nepoznám ho. Iba raz na Draždiaku mi ktosi vysvetli že to je Richardov brat. Teraz ho sledujem ako kľudne všetko rieši, nič ho nerozhádže, evidentne od rána rozpráva do mikrofónu, je to veľký mág. Mali by sme si vážiť všetkých takých organizátorov. Vytvárajú tú pravú, neopakovateľnú atmosféru pretekov.

6. Štart triatlonu

Stojím po kolená vo vode, stranou na boku, aby som nikomu nezavadzal. Po odštartovaní čakám chvíľu, aby som ako posledný skočil do vody a nikým nerušený mohol plávať. Posledný preto, pretože by som ťažko riešil ak by mi niekto prešiel cez hlavu - aj tak sa našiel opozdilec, ktorý prefičal okolo mňa a ja som sa dával z toho dohromady ďalších päť minút. Prvých sto metrov plávam tak, aby som vedel udýchať tempo, po druhú bóju plávam čo najkľudnejšie a od druhej naháňam pred sebou plavcov, čo sa mi aj sčasti darí. Takže vybieham z vody síce posledný ale v tesnom závese za prenasledovanými. Pri výbehu z vody vnímam povzbudzovanie, ale moje nohy netušia že sa už nepláva a idem skoro k zemi. Našťastie vyrovnávam, s nosom skoro na zemi a uháňam do depa. V depe zhadzujem zo seba neoprén, na hlavu nasadzujem helmu, akurát pás s číslom som si nevyskúšal pripnúť na seba a teraz zisťujem že je mi úplne voľný. V strese to riešim s ťažkosťami, tak zauzlím. Skáčem do cyklo tretier a s bicyklom utekám z depa.

Vyrážam na trať dlhú 20 km. Na trati som však sám. Široko ďaleko predo mno nikto. Neveselé. Tlačím na pedále čo to dá. Po prvom kilometri ma dobieha troj členná skupinka, ktorá už má jedno kolo za sebou. Pretože nemajú rýchlosť oproti mne vysokú, skúšam sa za nimi udržať.  A ide to!!! Nie je to ani taká námaha udržať sa. Akurát posledný v skupinke evidentne znervóznie keď zistí akého majú prilepeného návštevníka na chvoste. Nedivím sa. Veď je to ako by sa na F1 za Mercedesmi by valila obstarožná Bugatka a držala s nimi tempo. Nasleduje obrátka na hrádzu, jemné stúpanie zvládam a držím sa skupiny. Prichádza striedanie a doteraz vedúca bikerka sa dostáva na moju úroveň a očakáva že ju pustím pred seba. Ani ma to nenapadá a musí ísť za mňa. Veľmi sa jej to nepáči a nedivím sa. Pohľad na moju výstroj určite nebudí veľa dôvery a tuší že ak sa zaradí za mňa môže vzniknúť medzera a ona bude musieť doháňať spolujazcov pred nami. K hausbótom predbiehame niekoľko cyklistov. Je to neuveriteľne príjemný pocit a hlavne motivačný!!! Prichádza ďalšie striedanie a ocitám sa na špici. V živote som nestriedal, netuším ako dlho byť vpredu. Nechcem aby si ostatní mysleli že som flákač, tak stále ťahám o dušu až sa za mnou ozve "Striedaj!!! Choď dozadu!!!" Počúvam a s úľavou odstupujem zo špice. Samozrejme že pri posúvaní dozadu veľmi zvoľním, tak mám čo robiť aby som sa udržal v skupine. Prichádza obrátka a po nej zvyšovanie tempa na pôvodnú úroveň a ani sa nenazdám a celý upachtený som znova na špici.

Teraz som na špici len chvíľku a hneď striedam. Predbiehame ďalších odpadlíkov, ešte lepší pocit!!!! :-)

Akurát keď sa veziem na chvoste, vnímam za sebou nejaký divný zvuk. To nás dohonila asi sedem členná skupina, aj s Katkou. Naša zrýchľuje a držíme sa s nimi. Chcel som sa dopracovať ku Katke, aby som ju pozdravil, ale nemám už na to síl, tak sa iba veziem na chvoste. Prichádza znova obrátka na hrádzu a v tom miernom stúpaní strácam kontakt. Nevadí, veď to kolo a štvrť stálo za to. Jasne že moja rýchlosť poklesla, ale aj tak doháňam ďalších odpadlíkov. Párkrát sa ma zachytia predbiehaní, aj striedame, ale neudržia so mnou tempo. Koniec tretieho kola sa blíži, som taký namotivovaný že skoro nestíham zabrzdiť a zoskočiť z bicykla pred čiarou do depa. Priemerku mám 34 km/hod, najrýchlejšie som šiel druhú päťku, skoro 37 km/hod. No paráda, milé prekvapenie pre mňa. Hľadám svoju krabicu, nikde ju nevidím, našťastie mi ju pomôžu nájsť okolo stojaci. "Ty si 3NT, tak tu som videl krabicu s 3NT čiapkou" Perfektný postreh!!!! Že ďakujem!!!!! Zavesím bicykel za sedadlo, obúvam tenisky, ešte helma dole a vybieham na beh. Prvý krát v živote mám tenisky na naboso!!!

Prvých 400 metrov je skutočne impozantných. Netuším ako rýchlo bežím, len Garmin tvrdí že to je 4:40. Pripadám si ako Buratíno. Hopsám, poskakujem a pri tom sa snažím ísť dopredu. Na prvej obrátke už to je dobré, Buratíno si dal pohov a začínam sa doťahovať na ďalších bežcov. Len ten Roman Ďuris odoláva. Dotiahnem sa na neho na 5 metrov, ale potom sa mi začne vzďaľovať. Trocha spomaľujem a začínam viac vnímať okolie. Oproti beží Katka, Ivona (hlboká poklona k prvému miestu) Juraj, Martin. Do konca sa mi beží veľmi dobre, asi bolo dobre že som trošíčka zmiernil a nenaháňa sa s Romanom.

Do cieľa sa snažím ísť naplno a keď počujem jedného z usporiadateľov na mňa kričať "ideš, ideš a poďme šprint do cieľa", tak pridávam a dávam šprint na cieľovom koberčeku.

Uf, tak mám to za sebou. Čas 1:25, celkovo 95 z 125. Pomaly vydychávam a začínam vnímať svet okolo seba. Cítim spokojnosť s výkonom a z prežitého preteku. Na viac som jednoducho nemal, dal som do toho všetko čo sa dalo. Poďakovanie patrí všetkým v 3NT za radu, morálnu podporu či povzbudzovanie. A tých ktorých som v duchu počas tréningov, hlavne plaveckých, preklial, zadrhol sa ospravedlňujem. Inak to proste nešlo!!!

B(v)odka za dojákom: Na známosť sa dáva že na budúci rok som sa rozhodol zúčastniť sa na pár triatlonoch (určite nie na jednom dva, slovami dvanásť). Z toho ale vyplýva že sa musím hodne, ale skutočne hodne zlepšiť v plávaní. Milej, zlatej Ondrusírius, NEZÁVIDÍM TI!!!!!!!!!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

SVET

Taliansky premiér Renzi po prehre v referende podá demisiu

Hlasovanie zaznamenalo vysokú účasť.


Už ste čítali?